Spomienky

Môj strážny anjel existuje, ukázal sa mi v hmotnej podobe, v podobe bohatej paničky osídľujúcej s maželom, významným profesorom, jednu z Londýnskych luxusných viliek. Až do stretnutia s touto zázračnou pani som viedol normálny život bežného slovenského študenta...intráky, skúšky, party...až raz:

1. stretnutie: "TOM!" - Šéf nášho obchodíku si ma zavolal von, kde sa rozprával s menšou, postaršou pani v smiešnej čiapke, na prvý pohľad pôsobiacou ako úplne popletená, no čiperná dôchodkyňa. "This is my Tom" - predstavil ma šéf a zmizol sa starať o obchod. Nepozdravila sa...nikdy sa nezdravila. Nevedel som o čo ide, ale pani sa ma začala sama vypytovať...čo študujem, odkiaľ som, prečo som tu,...nakoniec som jej oznámil, že by som si počas tohto leta rád našiel prax do školy niekde tu v Londýne, ale šance mám malé. "Would advertising agency do it?", spýtala sa. "Yes, sure.", odpovedal som, po čom sa hneď otočila a bez pozdravu opäť odišla. Zostal som stáť prekvapený.

Dôsledok 1. stretnutia: "Tá pani robí v reklamnej agentúre?" - spýtal som sa hneď šéfa ako som vbehol dnu. "Nie, dávno je na dôchodku, neviem čo robila predtým. Ale ten pán, čo práve odišiel je z reklamnej agentúry." Ten pán sa ochvíľku vrátil, pretože zabudol niečo kúpiť. Hneď som sa s ním zoznámil a porozprával mu o praxi. Dnes už viem...on v agentúre nerobí...vlastní ju. Je jednou z najúspešnejších vo svojom obore v celom anglicku a ja už pol roka sedím u neho na strategickom plánovaní. Pomaly končím tú úžasnú prax, akú som tu mal, a s úsmevom spomínam akou náhodou som sa s ním vlastne stretol.

2. stretnutie: O mesiac neskôr môj strážny anjel vletel do nášho obchodíku ako uragán a znovu bez pozdravu na mňa vyletel s hŕbou otázok. Pochválil som sa tým, že už mám šancu praxovať v jednej dobrej firme. Mala radosť, ale vysvitlo, že aj ona pracovala v celý život v jednej celosvetovej reklamnej agentúre a že ma tam môže dostať...pomohla mi s pekným CVckom a tlačila ma do toho, aj keď mne sa už vôbec nechcelo, vlastne som tam ani len nezavolal...všetko urobila za mňa.

Dôsledok 2. stretnutia: Prijali ma na nezabudnuteľné 2 týždne v jednej z najprestížnejších firiem sveta (bohužial na viac ako 2 týždne praktikantov nebrali). Dostal ma tam môj strážny anjel....len tak, bola rada, že práve mne pomohla.

3. stretnutie: Deň pred mojím letom domov na Vianoce som tak ako každý rok išiel poslať Vianočnú pohľadnicu mojej kamarátke. (Kedysi mi vyčítala, keď som sa pozeral na zatmenie slnka bez ochranných okuliarov, že z toho v budúcnosti oslepnem. Tak som jej každé Vianoce písal, že ešte vidím.) Kráčal som si s tou pohľadnicou po ulici k poštovej schránke, a práve som oblizoval známku, keď sa ma niečo kráčajúce oproti opýtalo: "When are you flying home, Tom?". Samozrejme môj strážny anjel...znovu prekvapivo, bez pozdravu. "Tomorrow, wish you merry xmas!" - vybafol som, ale žiadna odozva na to neprišla...strážny anjel si len ticho vykračoval ďalej. Tak som tu známku dolízal, nalepil a poslal.

Dôsledok 3. stretnutia: Pohľadnica kamarátku potešila veľmi. Až tak veľmi, že znamenala začiatok našej lásky. Prežili sme spolu krásne chvíle, ale o tom som tu už raz dávnejšie písal.

4. stretnutie: Práve som sa zapísal do knižnice, aby som tam mohol chodiť na internet cez víkendy a písať odtiaľ môjmu miláčikovi. Vypisoval som prihlášku, keď sa zjavil strážny anjel znovu. "Si už členom, či sa ešte len zapisuješ?" - hneď sa opýtala. "Zapisujem sa." "A do Mníchova ideš pracovať?" - ten Mníchov mi ponúkol šéf, ale keďže som chcel byť v budúcnosti s dievčaťom v Anglicku, zamietol som to. "Probably not." - odpovedal som a hneď som zbadal v jej tvári ťažkú výčitku. Znovu sa vyparila bez pozdravu a tentokrát som cítil, že po tomto stretnutí ma asi nestretne šťastie.

Dôsledok 4. stretnutia: Presne o týždeň som znovu sedel na tom istom mieste, kde sa na mňa vyčítavo pozrel môj strážny anjel. Tešil som sa na nový emailik od mojej najdrahšej, no to čo som sa dočítal ma nepotešilo. Nový kamarát - popletené city...ten email bol začiatok nášho konca, teraz to už viem. O týždeň, keď sme sa s priateľkou spolu stretli, tak ma opustila.

5. stretnutie: Bola už len rozlúčka s mojím strážnym anjelom. Čoskoro opúšťam navždy toto mesto a vraciam sa domov. Vykreslil som strážnemu anjelovi moje nejasné plány do budúcnosti. Škola, práca?...sám ešte neviem. "Bon Voyage, Tom" - to boli jej jediné slová. A tak sa so mnou rozlúčil môj strážny anjel....môže toto mať aj nejaký významný dôsledok? Čas ukáže...

Stretnutia s touto zvláštnou pani mali ale v sebe vždy niečo zázračné. Boli veľmi krátke, strohé, ale keby sa nestali, môj život by bol teraz úúúplne iný. Je to všetko vôbec možné??? Akou náhodou práve táto osoba stála pri zrode tých najvýznamnejších udalostí môjho života?