Day after.
Par hodin po rozchode, srdce rozbite na kusky, bolest, smutok a ja sedim pred kabinetom a cakam na strasnu skusku. Som na dne so silami. Uz dlho som nespal, myslim na ine veci, neviem sa sustredit. Sedim tam celkom sam so svojim trapenim. Nechadza ma spoluziacka, ktora sa zaujima o moj zivot v Londyne. Rozpravam no...zrazu sa zaseknem v strede vety. Vo dverach stoji velmi znama osoba.
(Velka laska pred rokom, s ktorou sme si velmi ublizili. Zahravali sme sa s citmi a vymklo sa nam to z ruk. Velmi dlho a tazko som sa z toho spamataval a az po odchode do Anglicka a celkom noveho prostredia sa mi podarilo utlmit bolest, zabudnut.) A teraz tu stoji vo dverach, ked ja som celkom na dne. Osoba na voci ktorej som tak citlivy a zranitelny. Zjavi sa tu prave teraz. Preco? Netusila, ze som na Slovensku.
"Tak podme dievcata!" zavolal si obidve profesor na hodinu. Vsetci zmizli a zas som ostal sam. No len na sekundu. Hned sa vratila, objala ma:"Este som ti prisla dat pusinku, ako sa mas?" Aky balzam na znicenu dusu.
Skusku som dostal. Z milosti. S dievcatom som potom stravil pekny den, prestal som sa jej bat, zaspominali sme si na nase zazitky. Ukazovala mi nejaku fotku v penazenke, ked z nej vybrala ten liek na srdce.
(Bolo to kratko predtym ako sme sa museli rozist. Doniesol som jej z chladnej plaze Severneho mora malu muslicku. "Milujem more. Tato muslicka ti bude vzdy pripominat ako velmi som ta lubil", povedal som jej vtedy.) Napriek tomu, ze som jej tiez ublizil, napriek tomu ze mala medzitym inych, moju muslicku nosila stale pri sebe ako spomienku na tu moju obrovsku lasku k nej. Po tom rozchode, co som prezil den predtym bolo toto nieco uzasne. Niekto si moju lasku predsalen vazil a ani som o tom netusil.
Boli to dva velke dni: V ten prvy ma zradila ta, ktorej som veril najviac. V ten druhy mi pomohla ta, ktorej som veril najmenej. Boli to dva dni, ktore menia zivot.
A co bolo potom
18.04.2005 12:56:00
Po rozchode
Komentáre
presne
znamy je aj ten vyrok, ze cenu toho co sme mali si uvedomime az potom ked to stratime..
poucenie z clanku..nemali by sme sa zahravat z ludskymi citmi..
aj take
milovaní zranuju a nenavideni pomahaju...
aky to je pocit? zo zaciatku asi nic moc, no ked to clovek pochopi a pride mu to az hore, je to krasne...
a co sa tyka lud.citov... to ony sa hraju s nami... nevyberame si /cest vynimkam/, proste lubime... a lala... nelubime...
Aky je to pocit?
Pre city je to velky obrat. Radost z novonajdenej kamaratky sa objavila hned, ale laska ku stratenej priatelke nechce a nechce odist. Chce to naozaj cas, aby aj srdce pochopilo co sa stalo.
Ked clovek prejde