Podo mnou sa ozvalo zapistanie, ako sa kolesa Boeingu dotkly pristavacej drahy tmaveho Bratislavskeho letiska. Zas je to tu. Mesiac presiel a deli nas od seba uz len poslednych par minut. Bojim sa, ale to mozno len preto, ze musim za ten tyzden urobit aj dve skusky na fakulte. Necitim sa pripraveny, ale je mi to celkom jedno, chcem byt hlavne s tebou.
Prve dva tyzdne odlucenia presli dobre, nasa laska bola silna, plna peknych vyznani. No potom sa to zmenilo. Bola si vecer vonku s nejakym kamaratom. Odrazu mi prestali chodit tie pekne emaily. Az o tyzden si mi prezradila ako ti s nim bolo perfektne, ako si za nim cely tyzden chodila zo skoly, do kina, bavit sa po veceroch, ako ti poplietol city a cele srdiecko. Smutil som, bolelo to. Ty si sa vsak rozhodla aj tak pre mna. Tvoje city ku mne boli celkom ine, on je len kamarat - tak si mi to tvrdila. To bolo v nedelu o pol druhej, ked som sedel v netcafe pri Trafalgar Square a pisal si s tebou. Vtedy som sa celkom uistil, ze si moja zivotna laska a ze urcite spolu ostaneme este velmi dlho. Naplanovali sme si krasny spolocny tyzden. Uz len myslienka nan nas vzrusovala. Bude to uzasne. A v tom krasnom pocite si ma nechala.
Viac som uz potom nedostal od teba ziadnu spravu, email, sms, nic. Volal som ti, lebo som sa trapil, ziarlil som, chybala si mi, a pritom som sa na teba strasne tesil. Myslel som, ze len nemas cas mi pisat. Uz len pat dni a vsetko sa vysvetli, v sobotu sme zase spolu. Tak velmi som ti veril, sama si chcela moju doveru a ja som ti dal vsetku.
Teraz vchadzam do priletovej haly, kde ma cakas. Vsetko je take iste ako pred mesiacom. Len pocity su opacne. Namiesto prijemneho vzrusenia je tu len neurcity strach z teba. Prichadzam k tebe, neusmievas sa, neopetujes pusu, srsi z teba neprijemny pocit, vravis ze mas pisat pracu do skoly, slubila si ist do kina novemu kamaratovi a nebudes mat na mna cas. Nedokazes sa na mna pozriet, drzis sa daleko odo mna a moje srdce puka tak silno, ze to hadam aj pocujes.
Znovu sami v nasej izbicke. Tam, kde sa mali prave zacat plnit nase tuzby. Hovoris o kroku spat, nie o jednom ale mnohych. Tvrdis, ze ma nepoznas a nevies ani ci si mame co povedat, ze som na teba tlacil s citmi, lebo ty chlapom neveris. Vtlacas do mna pravdu o tom ako sa rozpadla tvoja laska, ake to bolo neprijemne ked som ti volal, ako malo ti chyba do lasky k novemu kamaratovi, ako velmi s nim chces ist na chatu, ako je pre teba super, takto sa vyrozpravat mi pri rozchode, vidiet ma takehoto a uistit sa, ze uz ma nechces. Tlacis do mna vsetku pravdu v domneni ze ju znesiem, a pritom drtis moje zlomene srdce na kasu. Tlacis ma az celkom na dno. Moja mladucka, cista laska dostava tu najkrutejsiu ranu. Som uplne v soku, neviem co robim. Rozpravam nezmysly, snamzim sa byt normalny, no vnutri placem. Ty sa uistujes o tom, ze uz ku mne nic necitis a odchadzas.
Som zniceny, nedokazem sa ucit ani spat, a v tomto najhorsom stave v akom som kedy bol si po prebdenej noci smutku obliekam nieco slusne a idem s prazdnou hlavou na skusku do skoly. Hned potom chcem odist domov medzi svojich, prec od teba a toho trapenia, co najdalej, utekam. Bol to den, aky uz nikdy nechcem zazit.
Koniec
18.04.2005 12:49:59
Najskaredsi den
Komentáre
kazdy
myslim ze nie je namieste ti davat utexu, ono to musi preboliet same..
ale..
aj v tom zlom hladaj nieco dobre..
mozno to tak malo byt..
vidis, nebola to laska na cely zivot a lepsie na to prist hned na zaciatku ako neskor..